Jsme papežštější než papež?

Mária Schindlerová

   Niekedy príde do našej poradne, kde sa venujeme otázkam katolíckej sexuálnej etiky, názor podobný tomu, ktorý uverejňujeme nižšie. V skratke povedané, občas sa stretneme s tým, že sme vraj pápežskejší ako pápež, prípadne že Kristus by taký náročný a radikálny nebol.


   Dobrý deň,
pred istým časom, som čítala vašu poradňu párom a ostala som prekvapená zniektorých vašich rád, lebo napriek silnej spätosti s vierou mi prišli v niektorých prípadoch až prílišne radikálne. Špeciálne ma oslovil príbeh jednej ženy…, ktorý sa mi pripomenul po prečítaní najnovšieho výroku od pápeža Františka. výrok: „František spomínal jeden prípad, s ktorým sa stretol na Filipínach. Istá žena porodila už sedem detí cisárskym rezom a očakávala ôsme dieťa. „Toto je nezodpovednosť. Pokúša Boha. Chce tu po sebe nechať sedem sirôt?“ (zdrojová stránka https:// dennikn.sk/29580/papez-dobri-veriaci-sa-nemusia-mnozit-ako-kralici/)
A reagujem na váš príspevok:
http://www.lpp.sk/index.php?option=com_co ntent&view=article&id=598:sterilizacia-po-porodoch-sekciou-mam-na-nupravo&catid=16015&Itemid=414


   Naša odpoveď je jednoduchá. S pápežom súhlasíme. Nič z toho, čo na Filipínach povedal, sa nevylučuje s tým, čo Katolícka cirkev učí a čo sa v LPP snažíme ľuďom hľadajúcim odpoveď pretlmočiť a aplikovať na ich situáciu.
Aj my sme v službe „zodpovedného rodičovstva“ – napr. na stránke lpp si pani môže nájsť článok o počte detí, o tom, že manželia sú zodpovední za veľkosť svojej rodiny a že majú zvážiť svoje podmienky – zdravotné, sociálne, ekonomické… K tomu ich vyzýva aj encyklika Humanae vitae.
Cirkev nikdy neučila, že veriaci majú mať detí ako smetí. Len ich pozýva k veľkorysosti, aby neboli pri rozhodovaní o počte detí sebeckí.
Samozrejme, ak ide o prípad ohrozenia života následným pôrodom, znamená to toľko, že takíto manželia sú v situácii, keď oprávnene majú vážny dôvod, aby už ďalšie deti nepozývali do svojho života.
Pápež v zdrojovom článku povedal tiež to, že existujú aj legálne – teda mravne dobré prostriedky, ako túto zodpovednosť zrealizovať.
Antiprokreatívna sterilizácia patrí medzi antikoncepčné spôsoby – a pápež aj v tom zdrojovom článku antikoncepčné spôsoby regulácie počatia odmietol:
„Niektorí ľudia si myslia, že – odpusťte výraz – ak chcete byť dobrí katolíci, musíte sa množiť ako králiky. Nie. Rodičovstvo je o zodpovednosti,” povedal podľa britskej BBC novinárom počas hodinovej tlačovej konferencie na palube lietadla. Dodal, že je mnoho metód, ako „legálne” regulovať počatie. Podľa Guardianu cirkev povoľuje napríklad vyhýbanie sa sexuálnemu styku včase ovulácie manželky.
Takže aj naša odpoveď pisateľke, ktorá sa pýtala, či má právo na sterilizáciu po pôrodoch sekciou, keď jej už lekári ďalšie tehotenstvo neodporúčajú, spočívala v odporúčaní PPR s použitím konzervatívnejších – prísnejších pravidiel.
Teda manželia v majú právo „už si deti neplánovať“, nerobia to zo sebectva, ale zo zodpovednosti.
Ale nemajú „právo“ na použitie antikoncepčných prostriedkov (medzi ktoré patrí aj sterilizácia vykonaná s úmyslom urobiť ženu neplodnou) – toto právo jej nik nemôže „udeliť“, lebo na to ani Cirkev nemá kompetenciu. Iste, máme slobodnú vôľu. Ale sloboda neznamená, že máme právo určovať, čo je dobré a čo je zlé.
A okrem toho pápež zároveň hovorí o tom, že každé dieťa je dar: „Musíme vidieť každé dieťa ako dar, vítať ho, starať sa oň a chrániť ho.“
Ani to sa nevylučuje s predošlým: ak je dieťa počaté – bez ohľadu na to, či bolo počaté zodpovedne alebo nezodpovedne, biblickým slovníkom „zo žiadosti muža, zo žiadosti tela“, možno aj zo znásilnenia… – každé jedno dieťa má právo na ochranu života od počatia. Nebolo by zodpovedným skutkom zabiť ho ako nežiaduce napríklad potratom.
A ako sme písali v minulom čísle Novín z rodiny LPP – Boh nám nehádže polená pod nohy štýlom: „Tak, a teraz si zjedzte, čo ste si navarili“. Sme ľudia, nie sme dokonalí, robíme chyby, hrešíme.
Ale ak sme aj boli nezodpovední a následkom nezodpovednosti sme počali dieťa, od tohto momentu nám Boh dáva všetko potrebné, dáva nám svou milosť.
Možno nie tak, ako si predstavujeme. Nezaplatí za nás hypotéku, z neba nám nespadne zázračne nový dom či zamestnanie, ani zdravie sa nemusí zázračne vrátiť, ani tehotenstvo nemusí byť bez ťažkostí.
Ale stále nám ponúka pomoc zo sviatostí, modlitby, spoločenstva…
Myslím, že potrebujeme viac pokory. Uznať, že nie sme takí páni života a smrti. A mať nádej, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobro“.