Dekalóg pokoja II.

Iba dnes…nebudem nikoho kritizovať,
ba ani len nezatúžim druhých opravovať či polepšovať…
iba seba samého.

Blíži sa sobota. Mám rada sobotu. Je to čas, keď sme všetci spolu. Neutekáme do práce a deti do školy. Máme čas posedieť si pri raňajkách či obede. Ráno s manželom môžeme dlho zotrvať v náručí, cez deň byť viac spolu, rozprávať sa a  večer má tiež svoje čaro.

Tento týždeň bol však manžel viac pracovne zaneprázdnený. On to tak necítil. Ale ja áno. Ráno pusa pred odchodom do práce, druhá po príchode domov a tretia pred spaním. Krátky rozhovor a žiadne objatie.

V sobotu ráno máme snúbeneckú náuku, kde budeme snúbencom rozprávať nielen o živote s PPR, ale aj o vzťahoch. O tom, čím môže napríklad muž potešiť svoju manželku … Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie sa žije. Slová… Ale vydávať svedectvo, žiť to čo hlásame, učíme… nie je vždy ľahké. Po 25 rokoch spoločného života sa manžel určite bude zo snúbeneckej náuky ponáhľať domov (náuka je v inom meste, ako bývame). Určite mu ani nenapadne ma pozvať do parku na krátku prechádzku. Začínam sa hnevať. Niekedy by som ho naozaj rada zmenila. Keby bol trochu vynaliezavejší, viac romantickejší. Keby… No 25 rokov spoločného života urobilo svoje. Nie je to zvyk, ale láska a túžba. I keď on „zabudol“, ja som nezabudla. Ja začnem prvá. Postavím sa mu do cesty a on sa zastaví a pobozká ma. Poďakujem sa mu, že sa oholil kvôli mne. Objímem ho v sobotu ráno pred odchodom na snúbeneckú náuku a spýtam sa, či by sme si po nej nenašli čas na krátku prechádzku parkom.

A čo by na to povedal dobrý pápež Ján XXIII.?

Keď sám seba prijmeš takého, aký si budeš môcť aj druhých prijať takých akí sú. Pápež Ján vie, že vonkajšok odzrkadľuje vnútro, postoj tela zrkadlí postoj duše. Preto začína sám od seba. „Nebudem nikoho kritizovať“, ba ešte viac: „Ani len nezatúžim druhých opravovať alebo polepšovať.“ Tým vytvoril pravidlo „troch očí“: Pravé oko musí všetko vidieť. Ľavé oko musí väčšinu prehliadnuť, pričom sa však nesmie hnevať. Svojimi dvoma očami by mal vidieť všetko: dobré i zlé, dokonalé i nedokonalé. Ale mal by to podľa možnosti vidieť tak, ako to robí Boh. Keď v hodine svojej smrti budeš stáť pred Bohom, jeho pohľad sa bude dotýkať iba teba samého, nie druhých. V pohľade jeho milosrdenstva sa ti otvoria oči iba preto, na čom záležalo, čo bolo dôležité. Potom bude aj definitívne jasné čo má prednosť: „Vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš môcť vybrať smietku z oka tvojho brata“ (Mt 7,5). Obrátenie sa začína u teba každý deň nanovo.

Na snúbeneckej náuke bolo deväť párov. Niektorí boli otvorení, počúvali a zapájali sa, no boli tam aj vlažní poslucháči. Neviem, čo si z našej náuky odnesú do svojho budúceho života. My si odnášame radosť zo služby. Radosť, že sme mohli rozdávať to, čo žijeme. Ruka v ruke odchádzame do parku. Najskôr sme pozdravili v rybníku kačky, potom sa prešli a chvíľu si posedeli pod starým platanom. Z mojej strany to bola romantická prechádzka, z manželovej príjemné zastavenie po náročnom týždni. Nezabudol, že je sobota, čiže deň pre nás a našu rodinu. Deti zvládli za nás prípravu obeda a my sme zvládli seba. Nebudem nikoho kritizovať ani meniť. Iba seba. Láska otvorila moje srdce k manželovi i k Bohu. A Boh mi dal silu VIDIEŤ.

Zuzana Košťálová

(předchozí část)     (pokračování)